[PREVIEW] 10 zaujímavostí, čo ste o Bali nevedeli

Už len zmienka o tomto ostrove vyvoláva predstavu tropického raja, no Bali je viac než len ostrov. Je to kombinácia hinduistickej kultúry, pozitívnej energie, slnka, morskej vody a usmiatych ľudí. Právom je dlhodobo najnavštevovanejším spomedzi viac ako 17 500 indonézskych ostrovov. Bali je ostrov bohov a 90 % obyvateľov je hinduistického vierovyznania. Bali je iné, je magické a jeho zvláštnu energiu môžete cítiť všade. Možno je to práve vďaka hinduizmu a možno je Bali ozaj iné práve vďaka legende, ktorá sa traduje – hovorí sa, že Bali bolo voľakedy súčasťou ostrova Jáva a jávanský kráľ mal mnoho synov. Jeden z nich bol iný – robil veci, ktoré sa nezhodovali s predstavami jeho kráľovského otca a tak ho zo svojho kráľovstva odpratal. Nechal oddeliť kúsok zeme od Jávy a tak vznikol ostrov Bali, kde sa presťahovali všetci prívrženci princa, ktorý bol poslaný do vyhnanstva. Ten si na svojom ostrove urobil svoje pravidlá a tak ešte aj dnes, mnoho tisíc rokov potom, cítime magickú energiu tejto legendy.

 

1) Tradičné balinézske mená nie sú veľmi kreatívne

Nezáleží na tom, či sa narodí chlapec alebo dievčatko. Mená sa dávajú podľa poradia, v akom sa narodia:
prvé dieťa: Wayan
druhé: Made
tretie: Komang
štvrté: Ketut
V postate by sa tieto mená dali pozvoľne preložiť ako: prvý, druhý, tretí, štvrtý. Takže sa pripravte na to, že na Bali stretnete veľmi veľa Ketutov či Wayanov, o Madem ani nehovoriac… A už budete vedieť, že ak sa vám predstaví niekto menom Ketut, určite má ešte troch starších súrodencov. Samozrejme, nie je to úplné pravidlo a rodiny s nie tak silnými tradíciami používajú aj iné mená. Veľmi časté sú napr. Kadek, Wida, Dewa, Putu, Gege, …

 

2) Pomaranče a mandarínky sú zelené, aj keď sú zrelé

Zelené farbivo chlorofyl, ktoré obsahuje šupa pomarančov či mandarínok, potrebuje k tomu, aby sa jeho bunka naštiepila a teda začala meniť farbu na žltú či oranžovú, nižšiu teplotu. V prípade veľmi teplých mesiacov sa tento proces nedokáže na Bali spustiť a preto pomaranče či mandarínky, ktoré sú už vo vnútri krásne zrelé, sladké a oranžové, sú na povrchu stále nelákavo zelené.
Tento jav sa však deje aj v iných tropických krajinách, hlavne v blízkosti rovníka, nielen na Bali. Aby boli farmári, ktorí pomaranče pestujú ešte viac frustrovaní, plody, ktoré sa dokázali chlorofylu zbaviť a teda začali sa sfarbovať na oranžovo, no sú stále na strome, si dokážu zelené farbivo vytiahnuť späť z listov okolo nich a znova zozelenať. Pomaranče sú teda akýsi malí, chutní upíri cucajúci chlorofyl.
Na balinézskom trhovisku nájdete plné koše zelených citrusov, no v západných zemepisných šírkach zelená farba vyvoláva pocit, že ovocie nie je zrelé, preto sú mnohé pomaranče či mandarínky v Európe a USA dofarbované, aby boli predajné.

 

3) Nyepi – Deň ticha na Bali

V tento deň Balinézčania oslavujú nový rok – aj keď oficiálny kalendár samozrejme píše rok 2016, podľa balinézskeho sa momentálne datuje rok 1938. Vychádza z lunárneho kalendára menom Saka a je 78 rokov pozadu za tým našim gregoriánskym.
Nyepi je deň, ktorý aj v tomto modernom čase oslavujú všetci, a tí, ktorí sa osláv nechcú zúčastniť, majú možnosť odísť na iný indonézsky ostrov. Keď hovorím všetci, tak všetci, vrátane turistov, musia dodržiavať pravidlá týchto osláv.
Počas 24h, teda od 6. ráno do 6. ráno nasledujúceho dňa, je prísny, ale ozaj prísny zákaz vychádzania na ulicu, nesmie sa robiť hluk a viditeľne svietiť – to znamená, že svetlo môžete používať iba tak, aby ho nebolo vidieť von z domu.
Všetko, vrátane letiska, je v tento deň zatvorené. Pokiaľ ste hosť ubytovaný v hotelovej izbe, môžete za určitých pravidiel používať hotelový areál počas dňa, no po západe slnka musíte ostať vo svojej izbe.
Dňu ticha predchádzajú veľké pouličné oslavy, miestni obyvatelia niekoľko týždňov pred týmto večerom zostrojujú obrovské nadrozmerné sochy démonov, ktoré nazývajú Ogoh-ogoh a nesú ich spolu s veľkými sprievodmi po uliciach, ktoré sú uzatvorené.
Na otázku, prečo oslavujú nový rok dňom ticha, sú dve odpovede:
Miestni obyvatelia veria, že počas tohto dňa, a špeciálne noci, prelietavajú ponad ostrov zlí duchovia a keď sa ostrov bude tváriť neobývane, zlí duchovia a démoni na Bali nezosadnú.
Deň ticha slúži na sebareflexiu – počas tohto dňa by sme mali zotrvať v myšlienkach a analyzovať v sebe, čo všetko sme zažili predchádzajúci rok a čo chceme vylepšiť do toho nového.
Ak chcete zažiť najbližšie Nyepi, naplánujte si vašu cestu na Bali na koniec marca – Nyepi 2017 sa bude oslavovať 28.3. Ostrov je v tú noc neuveriteľne tichý a za bezoblačnej oblohy je možné vidieť mliečnu dráhu voľným okom. A ak by vám to nevyšlo na najbližší marec, skúste to nasledovne:
marca 2018
marca 2019
marca 2020
marca 2021
marca 2022

 

4) Najprv dieťa, potom svadba!

Naše tradičné náboženstvo hovorí o sexe až po svadbe, aj keď dnešná doba toto už samozrejme veľmi nedodržiava. V minulosti, dokonca, dievčina, ktorá otehotnela pred svadbou, bola vyhlásená za pobehlicu. Rodiny so silnými balinézskymi tradíciami majú presný opak – ak sa chce mladý pár zosobášiť, nastávajúca potenciálna nevesta musí preukázať, že je plodná. To znamená, že musí otehotnieť ešte pred svadbou a dieťa si udržať, teda svadba prebieha niekedy medzi 4. a 6. mesiacom tehotenstva.
V prípade, že sa svadba neuskutoční, po pôrode dieťaťa je otec automaticky neznámy. V Indonézii neexistuje zápis otca do rodného listu dieťaťa bez sobášu. Čiže, ak si náhodou otec dieťaťa svoju tehotnú partnerku odmietne vziať za ženu, automaticky stráca všetky právomoci na dieťa, ale ona v rovnakom momente stráca možnosť žiadať akúkoľvek pomoc pri výchove dieťaťa. No iba veľmi zriedkavo sa však stáva, že by sa budúci otecko chcel vyhnúť sobášu a nedobrovoľne tak opustiť svoje dieťa, nakoľko vplyv celej rodiny je v tomto prípade veľmi silný a zväčša synáčikovia, ktorí nechcú splniť príkaz rodiny, sú vydedení či dokonca vyhnaní z domu a rodina otca dieťaťa ponúkne pomoc matke.

 

5) Babi Guling – pečené prasiatko

Indonézia je najväčšia moslimská krajina sveta, preto by človek predpokladal, že tu nenájde žiadne bravčové mäso. Bali je opäť výnimkou a ukazuje, že je iné. Jedna z najväčších balinézskych špecialít, bez ktorej sa nezaobíde žiadna svadba, oslava, narodenie dieťaťa či pohreb, ktorá je súčasťou obetných darov bohom a vyhlásená za symbol, je práve mladé pečené prasiatko – Babi Guling.

 

6) Farebné obetinky všade, kam sa pozriete

Balinézski hinduisti obetúvajú svojmu náboženstvu veľa času. Malé farebné obetinky sa volajú Canang Sari a skladajú sa z malej, ručne robenej misky z banánového listu, naplnenej farebnými kvetmi, sekanými listami, kúskom ryže, sušienkou, kávou, peniazmi a cigaretou. Nájdete ich všade na uliciach, chodníkoch, vo veľkých chrámoch, malých domácich chrámikoch a oltárikoch, či dokonca v taxíkoch, autách alebo motorkách. Každý Balinézčan musí denne odovzdať minimálne jednu takúto obetinku. Tie v chrámoch a oltároch sú určené pre bohov, v ktorých veria. Tie, ktoré môžete bežne vidieť na uliciach, chodníkoch a pred vchodom do obchodu či domu, sú určené pre démonov. A práve tieto najčastejšie obsahujú aj cigaretu, kávu, uvarenú ryžu a peniaze. Domáci veria, že keď si takto uctia démonov ešte pred vchodom, budú dostatočne uspokojení na to, aby im nevzali blahobyt z ich domu, predajne alebo reštaurácie. Rovnako, aby im démoni nepriniesli nešťastie na ceste.

 

7) Kohútie zápasy „neexistujú“

Ešte počas mojej prvej návštevy Bali som si všimla veľké prútené košíky pri ceste. Boli takmer všade a v každom z nich bol kohút. Moja otázka hneď smerovala na nášho lokálneho kamaráta Wayana, prečo ich takto držia. Odpoveď bola jasná: „Sú pri ceste, aby boli zvyknutí na ľudí a hluk, a keď príde čas bojovať, aby sa nebáli.“ Povedal mi. „Čo tým myslíš – čas bojovať? Kohútie zápasy?“ Prikývol.
Kohútie zápasy sú ilegálne, nikto o nich nehovorí, ale koše popri ceste môžete vidieť takmer všade. Je to staroveká balinézska tradícia. Indonézsky parlament kohútie zápasy zakázal v prípade, že sú vykonávané z iného ako náboženského dôvodu, ale parlament je ďaleko na Jáve a kohútie zápasy sú stále súčasťou denného života balinézskych mužov. Áno, iba mužov, ženám je vstup prísne zakázaný. Balinézski ľudia a parlament držia nevyslovený kompromis: kohútie zápasy môžu prebiehať dovtedy, pokiaľ budú všetci predstierať, že neexistujú.

 

8) Čierny piesok… Čo?

Bali je všeobecne známe hlavne pre svoje južné pláže s pieskom farby slonovej kosti a je označované za tropický raj. Ale ja mám pre vás prekvapenie! Bali je rovnako domovom úžasných čiernych pláží s vulkanickým pieskom. Za všetko vďačíme stále aktívnym sopkám, ktoré sú rozosiate po ostrove. Aj keď prvý dojem môže pôsobiť špinavo a čierny piesok absorbuváva teplo, čiže sa po ňom dá len ťažko chodiť naboso, návšteva takejto pláže je stále úžasná skúsenosť.

 

9) Balinézske bábätká

Pokiaľ nedovŕšia 3 mesiace, sú bábätká všade nosené a nesmú sa dotknúť zeme. Až po tejto dobe sa vykonáva tradičná ceremónia a bábätko je pripravené prijať energiu Zeme, rovnako dobrú ako aj zlú, tento zákaz končí.

 

10) Najdrahšia káva – Kopi Luwak

Čo takto ochutnať najdrahšiu kávu sveta vyrobenú z hovienok? No budem konkrétna – z cibetkového trusu. Kopi Luwak, čiže cibetková káva, síce nemá balinézsku exkluzivitu, ale patrí k jedným z mála miest na svete, kde ju môžete vidieť v ozaj autentickej podobe. V Indonézii ju nájdete iba na ostrovoch Sumatra, Jáva, Bali a Sulawesi. Cibetky pripomínajúce divé mačky sú všežravci, no tieto, chované kvôli káve, sú donútené byť vegetariánmi kvôli čistote tráviaceho traktu. Chovajú ich výlučne ovocím a kávovými bôbmi. Tie prehĺtajú celé a tak sa kávové zrnko neporuší. Žalúdočné kyseliny zmenia jeho chuť, ktorá je kyslejšia. Po prejdení celým tráviacim traktom nám cibetka stále neporušený kávový bôb vráti späť. Tie sa umyjú, ošúpu a vysušia. Takto vysušené kávové zrnko sa zbaví ešte poslednej tenkej škrupinky a až tak putuje do pražiarne. Kopi Luwak dostalo meno podľa cibetiek, ktoré v Indonézii nazývajú luwak. Slovo kopi nám môže pripomínať anglické slovo cofee, ale keďže indonézština neobsahuje písmeno „f“, tak majú kopi a nie cofee J Áno, aj môj manžel Fabrizio je pre všetkých Pabricio a šálka tejto kávy vás tu vyjde na cca 3,5€, čo je 50 000 rupií, čiže nie fifty thousand ale pipty.


Leave a comment

Please note, comments must be approved before they are published